Devri

stou

stou

m., adv. & prép.

I. M.

(1) Révérence, prosternation.

(1732) GReg 523a. Inclination, mouvement du corps, de la tête, qu'on baisse, tr. «Stouff. p. stouyou.» ●Petite inclination de tête, du corps ou des jarrets, reverence, tr. «Stouvicq. p. stouïcq

(1866) LZBt Du 215. ha bean groet d'in ho stou braz a reont enn digoueo bersan. ●(1867) FHB 104/412a. Fanch a ra eur stou d'he benn. ●(1867) BUE 80. pa digouee avad eur c'hlasker bara, e oa donoc'h c'hoaz he stou. ●(1876) TDE.BF 592b. Stou, s. m., tr. «Salutation, révérence.» ●(1880) SAB 66. ur stouic penn. ●(1882) BAR 234. e rejont eur stouik d'he zaludi.

(2) War va stou : à genoux.

(14--) N 1532. Breman voar ma stoe ez toueaff, tr. «Maintenant, à genoux je jure.»

II. Adv. A-stou : incliné.

(1942) VALLsup 96b. Incliné, tr. «a-stou(v).»

III. Loc. prép. A-stou war : incliné sur.

(1942) VALLsup 96b. Incliné, tr. «a-stou(v) (war).»

Ce site utilise des cookies pour son fonctionnement.En savoir plus...