Devri

ravoltiñ

ravoltiñ

v.

I. V. intr.

(1) Se révolter.

(c.1718) CHal.ms iii. Cette prouince est suiette aus remuements, tr. «taulet é er prouinç er urou ma de reuoltein

(1821) SST 2. en ur revoltein doh en Ilis.

(2) Mener grand tapage.

(1977) PBDZ 805. (Douarnenez) ravoltiñ, tr. «s'exprimer bruyament, mener grand tapage.»

II. V. tr. d. Faire se révolter.

(1846) DGG 215. oc'h hon ravolti a-enep hor C'hrouer.

III. V. pron. réfl. En em ravoltiñ : se révolter.

(1790) MG 184. èl pe vennehai hum revoltein dohein.

(1839) BSI 310. lucifer, en em ravoltas oc'h Doue. ●(1846) DGG 215-216. lacat a ra cals a re-all d'en em ravolti assamblez ganthan.

(1905) HFBI 64. ar bobl â bès a deuas da énem révolti à hènep da eur seurt tud-sé, péré abaoué pell amser â voa, â yoa ous ho férsécuti, ous ho flastra, ous ho c'hignat. ●(1907) BSPD I 153. Eun en doé ne vezé deit er bobl, doh hum revoltein, hag hi lemel adré é zehorn.

Ce site utilise des cookies pour son fonctionnement.En savoir plus...